Bienále Brno (SBB) blahopřeje k jubileu | Brno Biennale (BBA) congratulates to jubilee
Neúprosná rovnice v titulku napovídá, že kolega Dušan Junek, (nar. 26. 2. 1943), dlouholetý místopředseda ŘV SBB (a také již 20 let náš čestný člen a dřívější člen organizačního výboru několika ročníků Bienále Brno), má právě 75 − nebo-li celé třičtvrtěstoletí za sebou a do stovky při zrychlujícím se životním tempu je už jen chvilka…

Nic nemusíme měnit na slovech, která na vernisáži plakátové tvorby Dušana Junka v HaDivadle v Brně přednesl před 10 lety kolega prof. Stanislav Stankoci:
Tvorbu Dušana Juneka poznám od čias môjho stredoškolského štúdia, ale od konca osemdesiatych rokov, kedy som mal česť ho aj osobne poznať a priateliť sa s ním, som pri našich vzájomných rozhovoroch na akúkoľvek tému nikdy nenadobudol pocit, že by povedal viac, než bolo potrebné. A taká je aj jeho tvorba. Dokonale zrkadlí povahu jeho ducha.
Dušan Junek ako autor tvoriaci v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie vo svojom neopakovateľnom a neopakovanom spôsobe myslenia, majstrovsky a stále sviežo narába s typografickými a výtvarno-grafickými výrazovými prostriedkami v pre neho tak typickej vizuálno-komunikačnej reči a artikulácii. Jeho vystavené práce dávajú jasne najavo, že svoju profesiu s neuveriteľnou ľahkosťou brilantne ovláda, a že ho popri tom tvorivá činnosť doslova aj zabáva.
Uvažujem, ako by som sa mojim krátkym príspevkom o autorovi a jeho práci najviac priblížil povahe jeho analytického myslenia v grafickej a typografickej tvorbe. Je mi nanajvýš jasné, že by to mala byť úvaha veľmi krátka a výstižna. Dušan Junek má schopnosť skoncentrovať román do jednej vety. Do jednej jednoduchej vizuálnej vety. Ak je to potrebné, vytvorí ešte silnejší koncentrát – vetu zmáčkne do jedného pismena a ono nam vyrozpráva celý príbeh. Veľmi účinný komunikačný spôsob, ako recipientovi povedať všetko podstatné, ušetriť mu čas a pritom mu ešte dopriať primeranú dávku kvalitnej vizuálnej chute a vône. A pritom je to tak jednoduché – dokonalý súzvuk len troch ingrediencií – farebnej redukcie, grafickej esencie a typografickej syntetiky. Avšak túto komunikačnú alchýmiu ovláda len málo grafických dizajnérov. Dušan Junek je podľa môjho názoru jedným z nich.
Okrem zrelých profesionálnych kvalít si na Dušanovi Junekovi vážim vlastnosti, ktoré sa uňho s pribudajúcim vekom ľudsky prehlbujú. Múdrosť, nefalšovanú skromnosť a pokoru.
Na autorskom plagáte k tejto jeho výstave priznal jednu trefu mimo terč, ktorým je bod mimo plochu plagátu v ploche plagátu. Veľmi rafinovaný, ale úprimný spôsob profesnej sebareflexie, bez ktorej sa v komunikačnom dizajne dá len veľmi ťažko zdokonaľovať.
Autor nám vyslal jasný signál, že aj prípadný omyl, či neúspech mal vždy pod absolútnou kontrolou. Ja síce o takejto „trefe mimo“ neviem, a na tejto výstave ju tiež nevidím. Dušan Junek sa s nami zrejme na topografii jeho typografie v komunikačnom dizajne s tajomným úsmevom na tvári pohráva.
Stanislav Stankoci, v Bratislave, 14. marca 2008

JUNEK / BRNO
Vzťah k tomuto mestu sa začal od chvíle, keď som jedného dňa ako budúci nádejný maturant kúpil v piešťanskej novinovej službe malý, ale už na prvý pohľad veľmi zaujímavý literárny časopis – brnenský HOST DO DOMU.
Pootvoril sa mi dovtedy len tušený svet myšlienok, príbehov, obrazov, kresieb – svet umenia a kultúry vrchovate naplnený menami, blízkymi po celý môj ďalší život. Vtedy, koncom 50. rokov minulého storočia, som samozrejme nemohol tušiť, že Brno oveľa neskôr, bude na mojej ceste miestom i mestom mnohých návštev, udalostí, príbehov, stretnutí – jednoducho: že tu zažijem dôležité, príjemné, ľudsky i profesionálne výrazné životné úseky. Nezabudnuteľný architekt prof. V. Karfík nám ako zeleným vysokoškolákom objasňoval princípy modernej architektúry, medzi inými aj skvelú brnenskú vilu Tugendhat od Miesa Van der Rohe. Nemohol som sa nazdať, že o 35 rokov neskôr, mi ako členovi medzinárodnej poroty Bienále Brno ‘96 spolu so zahraničnými kolegami, organizátori Bienále umožnia túto ikonu funkcionalistickej architektúry navštíviť a s mojimi živými spomienkami na pána profesora podrobne prezrieť. To však trochu predbieham. V 60. rokoch sa moje kresby objavili v zmienenom Hostovi do domu – tá skvelá spoločnosť ma veľmi potešila, a ilustrácie v časopise Věda a život, ktorý tiež vydávali v Brne. To stále boli len letmé dotyky s mestom. To hlavné začalo v časoch existencie medzinárodného Bienále grafického designu v Brne, vystavovania mojej tvorby na ňom, zoznámenia sa s jeho zakladateľom, legendou československého a svetového designu Janom Rajlichom sen. Pozvanie k práci na Bienále. Desať rokov úzkej spolupráce ktorá v mnohých ďalších projektoch stále trvá. Nespočetné pracovné i priateľské návštevy mesta. Výstavy, akcie, prednášky ktoré som tu organizoval alebo množstvo ktorých som sa zúčastnil. To všetko znamená, že nemalý kus života som vlastne prežil v Brne. Napriek spomenutému by to tak nebolo, keby som práve tu nestretol mnoho kolegov z celého sveta a nenadviazal ja s nimi a oni so mnou dodnes trvajúce priateľstvá. Brno sa stalo mojou celoživotnou oázou, kde si príjemne oddýchnem, poteším sa, vždy nájdem tých ktorých si vážim, obdivujem a ktorých mám rád. Jan starší i mladší, Alena, pani Boženka, brnenské zázemie, kníhkupectvá, Bienále, Jan Skácel, Ludvík Kundera, Moravská galerie, atmosféra, sympóziá, výstavy, prepáčte – aj moje ocenenia, Bolek, Pierre Bernard a jeho obdivné „this is beautiful girl“ vtedy našej päťročnej dcére, radosti mojej Věruny, rozhovory, Subrata, Paul Ibou, István, Phil Risbeck, poroty, Chermayeff, Joāo, pani Elżbieta, mnoho legiend, Shigeo, aktivity, World of Friends, spomienky, Místodržitelský palác… To všetko je pre mňa Brno. Znamená naozaj veľa.
Dušan Junek, marec 2008

Těmito dvěma připomínkami z brněnské výstavy v roce 2008 (zdá se však jako by to bylo včera….) holdujeme za celé SBB kolegovi Dušanu Junkovi a přejeme mu výdrž do shora zmíněné stovky!!! Živijoooo!

KONEC PŘÍSPĚVKU | END OF THE MESSAGE